Z pera pani Anastázie:

Vydávala som sa z lásky a myslela som si, že to bude láska do konca života. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa stanem týranou ženou a moje deti budú prežívať peklo na zemi. Počas manželstva sme si prerobili starý rodinný domček, ktorý dostal exmanžel darom od svojho starého otca. Bolo na ňom veľa čo prerábať a renovovať, no s Božou pomocou sme to zvládli aj bez pôžičky. Keď už sme mali všetko hotové a deti boli už väčšie, mohli sme si žiť spokojný, aj keď skromný život. Ale život je nevyspytateľný – nemôže zostať všetko ideálne. Manžel zmenil zamestnanie a spoznal mladších slobodných kamarátov, ktorí po práci chodievali do baru a domov začal chodiť pod vplyvom alkoholu, kedy nás vyhadzoval z domu, psychicky aj fyzicky týral. Našiel si milenku a mňa doslova znenávidel. Pred deťmi ma mlátil ako žito, hádzal ma o stenu ako gumového panáka – hocikedy som upadla do bezvedomia a zobudila som sa na zemi. Ešte dnes, keď to píšem, mi tečú slzy. Bolo toho veľmi veľa, čo sa prihodilo.. 13 rokov dozadu, ale v duši zostane tá rana naveky. Policajti u nás boli každú chvíľu, tí však nič neurobili a ja som musela ísť zakaždým k lekárovi a spísať zápisnicu na políciu. Vyjadrili sa, že ho nemôžu zobrať, lebo nemajú záchytku a keď si chcem zachrániť život, mám sa skryť aj s deťmi. Veľakrát sa stalo, že som v noci zobrala deti a šla som s nimi na bicykloch ku mojej mame do dediny vzdialenej 5 km. Po dlhých troch rokoch týrania a neustáleho vyhadzovania z domu sme sa odsťahovali ku mojej mame, no chodil tam za nami. Bral mi deti nasilu, hlavne nášho 10-ročného syna. Syn povedal: „Mama, idem s ním, aby bol pokoj, neboj sa o mňa.“ Vrátil mi ho až na druhý alebo tretí deň, vždy vystresovaného, nekľudného. Nechcel mi ani povedať, kde bol s otcom. Nechcela som, aby to takto pokračovalo, moja mama bola z toho viac chorá ako ja. Rozhodla som sa odísť čo najďalej, aby nás nemohol tak ľahko nájsť. Bývali sme v okrese Považská Bystrica a tak sme odišli na východ. Bolo to ťažké, chodili sme po prenájmoch, robila som všetko preto, aby sme mali čo jesť a kde bývať, zobrala som každú prácu, akú mi ponúkli. Rozviedla som sa a exmanžel mi neplatil výživné, ale prežili sme. Od malička nie som zdravá, mám kratšiu nohu o 5 cmm problémy s chrbticou, s kĺbmi. No som rada, že už máme kľud. Žijeme skromne, deti sú šikovné, pomáhajú mi, štúdium im ide a som na ne hrdá. Ešte mám však jedno prianie od života – nájsť si takú prácu, ktorá by vyhovovala môjmu zdravotnému stavu a bola primerane ohodnotená, aby som dopriala mojim deťom to, čo im patrí. Aby som nemusela prosiť iných dobrých ľudí o pomoc. Dúfam, že sa mi to splní a budem mať toľko, aby som aj ja raz vedela pomôcť, ľudom, ktorí to potrebujú.

V rámci projektu 12 GRAND MESIAČIKOV bola pre pani Anastáziu zakúpená automatická práčka LG a notebook ASUS aj s balíkom softvéru Microsoft Office pre študujúcu dcérku.